Achátové more
Achátové more
Román
Žáner: krimi, space opera, thriller
august 2016

Detektívny príbeh, ktorý sa odohráva v ďalekej budúcnosti. To je stručná charakteristika románu Jozefa Hvišča ml. Autor pútavo prepojil jednotlivé žánre a zaujímavým spôsobom rozvinul niekoľko dejových línií, ktoré sa striedajú aj v čase a čitateľa udržiavajú stále v napätí. Viac o knihe >>

Hlavný hrdina je nedobrovoľne zatiahnutý do bezohľadného súperenia o to, kto prvý objaví extrasolárnu planétu vhodnú na osídlenie. Stáva sa hlavným podozrivým zo spáchania série vrážd a aby sa zbavil obvinenia, rozhodne sa pátrať na vlastnú päsť. Musí bojovať o vlastné prežitie – a to nielen na Zemi.
Cena: 6,40 €

Ukážka z knihy
Kapitola:
Odhalenie
Prechádzal som sa po svojej kajute. Izbu mi zariadili veľmi jednoducho, no mne to neprekážalo. Zvykol som si na nábytok priskrutkovaný k podlahe a steny pokryté chladnými platňami z tardamu. Nepokojne som chodil hore-dolu, fajčil som jednu cigaretu za druhou a stále som sledoval pozemský čas, ktorý ukazoval niečo po deviatej hodine večer. Rina mi povedala, že sa mi večer ozve. Predpokladal som, že to nebude neskôr ako po ôsmej hodine. Zadusil som cigaretu a vydal som sa do palubnej reštaurácie, ktorá sa večer zmenila na bar. Rinu som nikde nevidel, v bare o nej vedeli len toľko, čo ja, že okolo obeda odišla. Na moje správy nereagovala. Rozhodol som sa vrátiť na izbu, no potom som konečne dostal správu. O hodinu som mal prísť do jej kajuty. Keď som o necelú hodinu stál pred dverami Rininej kajuty, pochopil som, že sa niečo pokazilo. Dvere sa rozleteli, stál v nich Joel Parko. Bez jediného slova kývol hlavou, aby som vošiel dnu. Na posteli ležalo ženské telo. Pomyslel som si, že Rina bola krásna i po smrti, alebo to bola Lorein? Z úvah ma vytrhli Parkove chladné slová. Akoby prichádzali z diaľky. „Rina Nováková spáchala samovraždu – otrávila sa. Prípad môžeme uzavrieť.“ Vedľa Rininej ruky ležala malá ampula. Parko ju opatrne zodvihol malou pinzetou, vložil ju do pripraveného obalu a podal ho Harrisovi. „Dala nám riadne zabrať, šéf,“ povedal opovržlivo Harris, „štetka jedna.“ „Už viem, prečo vás nemám rád, Harris,“ nahnevaný som sa obrátil k mohutnému, spotenému chlapovi. „Nie preto, že ste hlupák, prekáža mi, že ste bezcitný smrad.“ Harris chvíľu na mňa civel, akoby mi nerozumel, a potom zareval: „Rozbijem ti papuľu!“ zahnal sa po mne veľkou päsťou. Ustúpil som o jeden krok a minul. „Prestaňte, Harris,“ okríkol ho Parko a schmatol ho za plece. „Prípad neskončil,“ povedal som rozhodne. „Rozprával som sa s Rinou Novákovou. Chcela mi prezradiť, pre koho pracovala – Lifetech to nebol.“ „Kto teda? Susedova mačka?“ spýtal sa Harris posmešne. Parko mu rázne naznačil, aby mlčal. „Kedy ste sa mali stretnúť?“ „Dnes večer.“ „Dobehla vás, Dalton,“ vyhlásil sucho. „Sľúbila vám to, aby sa vás zbavila.“ „To si nemyslím,“ namietol som. „Prehľadal som jej byt a toto som našiel.“ Položil som na stôl pamäťovú kartu. „Kedy ste stihli prehľadať byt Riny Novákovej?“ spýtal sa Parko podozrievavo. „Keď sa volala Lorein Wardová.“ Parko očervenel. „Tušil som, že je to tá istá osoba, i to, že ste sa vlámali do jej bytu. Už som sa chystal, že vám nechám odobrať odtlačky prstov,“ povedal zlostne, „zabudli ste na kameru vo výťahu, nasnímala vás, ako vystupujete na treťom poschodí!“ „Musel som sa k nej vlámať pre tú vecičku,“ ukázal som na pamäťovú kartu, „niečo mi vravelo, že sa tam mám pozrieť. Keby nie mňa, vaši ľudia by len čakali pred bytom a špárali by sa v nose.“ Parko vzal kartu a obzeral si ju. „Čo je na nej?“ „Sú tam zaznamenané súradnice bodu vzdialeného asi tisícosemsto svetelných rokov od Zeme.“ „Už to vyklopte! Čo sa tam nachádza?“ naliehal netrpezlivo Parko. „Nič tam nie je,“ odvetil som s úsmevom. „Ak si zo mňa robíte blázna, Dalton, prisahám, zaškrtím vás!“ zúrivo zasipel. „Načo mi ju strkáte pod nos?“ ukázal na pamäťovú kartu. „Aby ospravedlnil to, že sa vlámal do bytu Lorein Wardovej?“ špekuloval Harris. „Nechajte ma, aby som vám to vysvetlil,“ nástojil som. „To isté povedali i mne – že sa tam nič nenachádza. Ak tam nie je žiadna extrasolárna planéta, hviezda alebo iný vesmírny objekt a nepredpokladal som, že súradnice boli zapísané nesprávne, prečo by si niekto zaznamenával polohu vo vesmíre? Jediná logická odpoveď je, že súradnice určujú polohu vesmírnej lode.“ Parko sa chvíľu zadumane prechádzal po kajute a potom zašomral: „Máte pravdu, Dalton.“ Otočil sa k Harrisovi. „Skontrolujte, aký kurz mala ukradnutá sonda, a porovnajte ho so súradnicami na kľúči.“ „Ukradnutá sonda?“ spýtal som sa prekvapene. „Podvečer niekto odpálil sondu s informáciami bez povolenia riadiaceho centra. Zistili to neskoro a už ju nedokázali zastaviť.“ „To mi hovoríte až teraz?“ povedal som rozhorčený. Harris sa ironicky zaškľabil. „Čo by ste ešte nechceli.“ „Myslím si, že v tom má prsty Rina Nováková, tak ako i vo vraždách,“ oznámil mi Parko. „Poslala za vami Jerriho a potom sa ho šikovne zbavila, takže to vyzeralo ako samovražda. Zastrelila i recepčného, asi niečo videl. Začali ste sa v prípade priveľmi vŕtať, aby mohla pokračovať, rozhodla sa zmeniť identitu z Lorein Wardovej na Rinu Novákovú. Ďalší svedok, ktorého sa potrebovala zbaviť, bol Greg Miler. Najskôr ho presvedčila, aby sa u nej ukryl, a potom ho chladnokrvne popravila vo vlastnom byte.“ „Sám viete, že Rina Nováková má alibi,“ namietol som. „Pomýlili sme sa. Najskôr zastrelila Grega Milera a až potom prišla do Lagúny,“ vysvetlil Parko. „Nepochopil som, prečo ma Lorein Wardová presvedčila, že smrť Jerriho nebola samovražda, a prečo ma požiadala, aby som našiel jeho vraha. Zišlo mi na um, že asi chcela od seba odvrátiť podozrenie, ale preriekla sa. Najskôr Lorein tvrdila, že Jerri bol jej priateľ, že veľmi často chodieval do baru Lagúna, potom, už ako Rina Nováková, tvrdila, že Jerriho nepozná a nikdy ho v bare nevidela.“ Parko súhlasne prikývol. „Lorein Wardová urobila viac chýb. Napríklad nás vlákala do údajného bytu Grega Milera, no zistil som, že byt mu nikdy nepatril.“ „Kto bol strelec?“ uvažoval som nahlas. „To sa nám už nepodarí zistiť,“ povedal Parko ustarane, „okrem toho stále mi vŕta v hlave, prečo sme nenašli žiadnu súvislosť medzi vaším výletom na Mesiac a Lorein Wardovou. Ako sa jej podarilo vylákať vás tam?“ „I na to som myslel,“ odvetil som, „ale v tom je možno nevinne. O oblasti Marius Hills mi povedal Larson z Lifetechu a vybavil mi aj povolenie na štart u Alberta Mira.“ „Podozrieval som ich, ale prečo by vás najali na let a potom by vás chceli eliminovať?“ poznamenal Parko. „To mi nedáva zmysel.“ „Nič nenaznačujem, iba hovorím, ako to bolo. Ak vás to zaujíma, už viem, čo Lorein Wardová hľadala. Posádku konvoja, ktorej som bol členom, prenasledujú sny, ktoré by mohli odhaliť, kde sa nachádza extrasolárna obývateľná planéta. Už som vám hovoril, že Lorein Wardovú si niekto najal, aby to zistil.“ „Ale kto to bol, to vám už nestihla povedať,“ ozval sa ironicky Harris, „to je ale neuveriteľná smola.“ Pozrel som vyčítavým pohľadom na Parka. „Proti vám nič nemám, ale proti nemu,“ ukázal som na Harrisa, „som rád, že ste prípad vyriešili a môžete sa vrátiť na Zem.“ Parkovi prišla správa. Prečítal si ju a usmial sa. „Viem, že by sa vám to páčilo, Dalton, ale v riadiacom centre vypočítali, že odpálená sonda smerovala na miesto, ktoré sa zhoduje so súradnicami na pamäťovej karte. Viete, čo to znamená?“